)
Na výskume v CERN-e sa zúčastňuje osemdesiat krajín z celého sveta.
)
Na výskume v CERN-e sa zúčastňuje osemdesiat krajín z celého sveta.
CERN vznikol v 50-tych rokoch minulého storočia ako Európska organizácia pre jadrový výskum. Dnes je tiež známy ako Európske laboratórium pre časticovú fyziku. Je jedným z najprestížnejších svetových výskumných centier. Jeho záujmom je základná fyzika - skúmať, čo zapríčiňuje fungovanie nášho vesmíru, odkiaľ pochádza a kam smeruje. V CERN-e sa niektoré z najväčších a najzložitejších zariadení na svete používajú na štúdium najmenších stavebných blokov prírody, elementárnych častíc. Pomocou zrážania týchto malých častíc hmoty fyzici odhaľujú základné zákony prírody.
Pri práci na urýchľovači LEP.
Laboratórium poskytuje pre výskum najmodernejšie vedecké zariadenia. Sú to urýchľovače, ktoré urýchľujú maličké častice na rýchlosti blízke rýchlosti svetla a detektory, ktoré sa správajú ako elektronické oči, robiac častice viditeľnými.
CERN-ský urýchľovací komplex je postavený okolo troch hlavných, navzájom závislých, urýchľovačov. Najstarší, Protónový synchrotrón (Proton Synchrotron, PS), bol postavený v roku 1950 a na krátku dobu sa stal urýchľovačom s najväčšou energiou na svete. Super Proton Synchrotron (SPS), postavený v roku 1970, bol dejiskom prvej CERN-skej Nobelovej ceny v roku 1980. Veľký elektrón-pozitrónový urýchľovač protibežných zväzkov (Large Electron-Positron collider, LEP) prišiel na rad v roku 1989. Bol vlajkovou loďou výskumu laboratória do roku 2000. LEP bol obrovským zariadením. Bol postavený v kruhovom podzemnom tuneli s obvodom približne 27 kilometrov a vážil vyše 23 000 ton.
)
Detektor L3, jeden zo štyroch detektorov na LEP-e.
V súčasnosti sa CERN pripravuje na inštaláciu nového urýchľovača vnútri toho istého tunela ako LEP, nazvaného Veľký hadrónový urýchľovač protibežných zväzkov (Large Hadron Collider, LHC). Toto zariadenie sa spustí v roku 2006, dajúc tak svetu fyzikov nový nástroj na sondovanie hlbšie do srdca hmoty ako kedy mali. Každý z CERN-ských urýchľovačov slúži škále experimentov riadených koláboráciami fyzikov z celého sveta. Títo fyzici postavia časticové detektory vo svojich domovských inštitúciách a prinesú ich do CERN-u, aby zaznamenali výsledky zrážok častíc.
Urýchľovač LHC bude inštalovaný v tom istom tuneli ako LEP a bude zásobovať štyri experimenty časticovými zrážkami. Tieto experimenty sa nazývajú ATLAS, CMC, LHCb a ALICE.
CERN bol založený v roku 1954 ako jeden z prvých spoločných projektov v Európe. Odvtedy sa stal excelentným príkladom medzinárodnej spolupráce. Z pôvodných 12 zmluvných strán CERN-ského dohovoru o členstve sa rozšírilo na 20 členských štátov. Laboratórium sa rozprestiera na Francúzko-Švajčiarskej hranici, západne od Ženevy na úpätí pohoria Jura. CERN-ské zariadenia využíva asi 7000 vedcov, čo je vyše polovica časticových fyzikov sveta. Reprezentujú tak približne 500 univerzít a vyše 80 národností.
Miesto pre prácu ako aj oddych - terasa jednej z CERN-ských kantín.
