Počas deväťdesiatych rokov minulého storočia fyzici v CERN-e používali časticový urýchľovač nazývaný Veľký elektrónovo-pozitrónový urýchľovač protibežných zväzkov (Large Electron Positron collider), alebo v krátkosti LEP. V elektrónových mikroskopoch urýchľovacie napätie siaha od kilovoltov až do megavoltov. Na LEP-e, ktorý bol kruhovým urýchľovačom, boli častice vystavené urýchľovaciemu napätiu až do 3 650 megavoltov na každom okruhu.
LEP bol gigantickým podzemným zariadením. Jeho obvod bol 27 kilometrov a ako naznačuje jeho názov, urýchľoval elektróny a ich antihmotových partnerov, pozitróny, a potom ich čelne zrážal. Táto technika je alternatívou k "ožarovaniu" vzorky, ktorú chceme skúmať, zväzkom častíc. Aj toto sa robilo v CERN-e. Zrážané častice znásobujú dostupnú energiu. Rozlíšenie dosiahnuté pomocou urýchľovača LEP je tisíc krát menšie než je veľkosť protónu.