Vlnové dĺžky

Vlny s veľkými vlnovými dĺžkami jemne zdvíhajú káčera Mallarda hore a dole, ale pokračujú nerušene ďalej aj za jeho prítomnosti. Phyllis, letiaca ponad druhú stranu rybníka a pozorujúca vlny, nie je schopná povedať, že by im Mallard prekážal. Inými slovami, vlny s veľkými vlnovými dĺžkami sa nebudú od Mallarda odrážať.
Keď sa vlnové dĺžky stávajú menšími, Mallard je natriasaný oveľa prudšie, pretože vlny s kratšími vlnovými dĺžkami prenášajú viac energie. Samotné vlny sú zmenené Mallardovou prítomnosťou a v tomto prípade Phyllis je schopná povedať, že Mallard, alebo niečo, sa nachádza na rybníku.
Je to presne rovnaké, aj keď ide o malé objekty. Čím menšie objekty chceme skúmať, tým kratšiu vlnovú dĺžku a vyššiu energiu u sondy musíme použiť. Elektróny v elektrónovom mikroskope majú kratšie vlnové dĺžky než viditeľné svetlo, čo je dôvod, prečo dokážu rozlíšiť menšie predmety. Viditeľné svetlo má vlnové dĺžky v intervale približne od 7.10-7 metra pre červené svetlo do 4.10-7 metra pre fialové svetlo. Elektróny v typickom elektrónovom mikroskope majú vlnové dĺžky niekoľko pikometroV. Jeden pikometer je 10-12 metra, a to znamená, že elektrónové mikroskopy vedia rozlíšiť objekty stotisíc krát menšie než optický mikroskop.

Elektrónové mikroskopy vedia rozlišovať atómy, ktorých priemer je okolo 10-10 metra. Aby sme mohli letmo nahliadnúť do vnútra protónu, ktorý má priemer približne 10-15 metra, potrebovali by sme vlnovú dĺžku 10-16 metra.