IDENTIFIKÁCIA ČASTÍC

Aby ste mohli analyzovať protón-protónové zrážky zobrazené progamom, mali by ste vedieť, ako identifikovať elektróny (takisto pozitróny), mióny (a antimióny), neutrína a hadrónové častice a ”jety” z obrázku eventu. Objasnenie tejto témy nájdete na tejto stránke opäť vo forme obrázkovej galérie.



  • Tento signál vygeneroval elektrón. Častica zanechala dráhu (červená) vo vnútornom detektore (a preto má elektrický náboj) a všetku svoju energiu stratila v elektromagnetickom kalorimetri. Toto môžeme vidieť z malých žltých stĺpcov vo vnútri svetlozelených štruktúr, ktoré predstavujú elektromagnetický kalorimeter. Pretože v hadrónovom kalorimetri ani v miónovej komore nie je signál, ide o elektrón alebo pozitrón.
  • Ten istý event pri pohľade spredu. Ľahko môžete rozpoznať dráhu cez všetky tri vnútorné detektory a malé žlté stĺpce energie uvoľnenej v elektromagnetickom kalorimetri.
  • Bočný pohľad ukazuje to isté. Ak skombinujete pohľad spredu s bočným pohľadom, dostanete priestorovú predstavu o evente. Je to vynikajúci tréning pre vašu myseľ.
  • Ako môžete zistiť, či ide o elektrón alebo o pozitrón? V paneli nástrojov v MINERVE nájdete symbol ruky s ukazovákom. Po kliknutí na tento symbol si môžete kliknutím vybrať dráhu častice z obrázku eventu. Potom uvidíte informácie v nižšom okne vpravo. Tieto informácie napr. obsahujú namerané zložky hybnosti (Px, Py, Pz) a priečnu hybnosť (PT). Na ďalšom obrázku uvidíte tieto informácie.
  • Znamienko PT-hodnoty (v tomto prípade mínus) prezrádza povahu elektrického náboja častice s touto dráhou. Záporné znamienko znamená, že častica má záporný náboj. Žiadne znamienko (alebo kladné znamienko) znamená, že častica má kladný náboj. Teraz vidíme, že v našom evente ide o elektrón.


  • Na tomto obrázku vidíme dráhu (oranžová) vo vnútornom detektore, malé energie uložené v elektromagnetickom a hadrónovom kalorimetri (znázornené malými žltými stĺpčekmi vo vnútri svetlozelených a červených štruktúr) a v miónových komorách (oranžová). Ide o mión (alebo antimión), ktorý je jedinou časticou, ktorá prechádza celým detektorom a zanecháva signál vo všetkých vrstvách.
  • V tomto zväčšenom pohľade môžete vidieť oranžové elementy v miónových komorách úple zreteľne.
  • V bočnom pohľade sú jednotlivé elementy v miónových komorách reprezentované oranžovými krížikmi. Všetky tieto krížiky sú spojené oranžovou bodkovanou čiarou, ktorá symbolizuje dráhu častice.
  • Mión alebo antimión? Rovnaká procedúra, akú sme použili v prípade elektrónu/pozitrónu nás privedie k záveru: v tomto prípade ide o mión (záporné znamienko).


  • Ako rozpoznáme neutríno? Neutrína neinteragujú so žiadnou časťou detektora ATLAS, t.j. ani s dráhovým detektorom, ani s kalorimetrami, ani s miónovými komorami. Ako potom môžeme detekovať niečo, čo nedokážeme nijako vidieť? Pretože všetky kvarky a gluóny v protóne sa pred protón-protónovou zrážkou pohybujú pozdĺž osi zväzku, priemety ich rýchlostí do smeru kolmého na os zväzku sú nulové a preto je nulová aj tzv. celková priečna hybnosť. Vďaka zákonu zachovania hybnosti je celková priečna hybnosť (vektorový súčet priečnych hybností všetkých častíc) nulová aj po zrážke. Ak to merania nepotvrdzujú, buď sú produkované častice, ktoré detektor nevidí (napr. jedno alebo viac neutrín, ktoré majú presne chýbajúcu priečnu hybnosť), alebo častice s priečnou hybnosťou uniknú z ATLASu nedetekované z iných dôvodov.
  • V ATLAS detektore sa chýbajúca priečna hybnosť určuje pomocou energie uloženej v kalorimetroch. Keď je nerovnováha v tomto rozdelení energie, ktorá sa nazýva chýbajúca priečna energia (chýbajúca ET), znamená to, že v zrážke bolo vyprodukované neutríno. V MINERVE je to ukázané dvoma spôsobmi: 1. pomocou hodnoty chýbajúcej priečnej energie na obrázku vpravo hore v sivom ráme, 2. pomocou červenej čiarkovanej čiary pri pohľade spredu. Táto čiara na jednej strane ukazuje smer nerovnováhy energie a na druhej strane je hrúbka tejto čiary mierou veľkosti chýbajúcej priečnej energie.
  • V tomto evente bol vyprodukovaný elektrón s neutrínom takmer exkluzívne. Pretože sú to prakticky jediné častice, ktoré boli vyprodukované, celková priečna hybnosť je vďaka zachovaniu hybnosti rozdelená medzi tieto dve častice. Preto neutríno so svojou časťou priečnej hybnosti odlieta od elektrónu takmer presne opačným smerom. Zodpovedajúca priečna energia je určená pomocou zobrazenia eventu a plotovaná v smere priečnej hybnosti. Hrubá čiarkovaná červená čiara preto vždy signalizuje existenciu jednej alebo viacerých neviditeľných častíc, napr. neutrín. Menšie chýbajúce priečne hybnosti, približne 10-20 GeV (tenká červená čiarkovaná čiara), môžu mať svoj pôvod v chybe merania detektora.


  • Na tomto obrázku sú tzv. jety. Každý jet pozostáva zo spŕšky niekoľkých častíc. Elektricky nabité častice zanechávajú dráhy vo vnútornom detektore, zatiaľ čo neutrálne nie. Ak extrapolujete dráhy, nájdete k nim veľa zodpovedajúcich signálov v kalorimetroch. Ďalšie signály v ich blízkosti nemajú zodpovedajúce dráhy, pretože pochádzajú od neutrálnych častíc. Najmä v hadrónovom kalorimetri máme veľa signálov. Toto je dané tým, že každý jet pochádza od gluónu, kvarku alebo antikvarku, ktorý je emitovaný z protónu pri zrážke. Preto sú v hre veľké množstvá energie, ktoré musia prekonať veľké väzbové sily. Časť tejto energie je použitá na vytvorenie nových kvark-antikvarkových párov, ktoré sa pohybujú v takmer rovnakom smere a viažu sa spolu do nových častíc, ktoré nazývame hadróny. Hadróny tak vytvárajú spŕšky – jety, ktoré majú na tomto obrázku sivé pozadie, aby ich bolo možné ľahšie rozpoznať.
  • Pamätajte: častice, ktoré sa vejárovito rozbiehajú, zanechávajú dráhy vo vnútornom detektore a energiu v elektromagnetickom, ale najmä v hadrónovom kalorimetri, sa nazývajú jety a ich pôvodcami sú kvarky, antikvarky alebo gluóny.